Približne pred dvomi rokmi som si založil sporenie pomocou fondov. Otvoril som si najprv jeden fond(TAM-CSF) a posielal som tam mesačne 500,-Sk. Asi po pol roku som si povedal, že ved mam navyše ešte nejaké peniaze a trochu to upravím. Takto som si založil aj druhy fond(TAM-STF) a začal som na oba fondy posielať mesačne po 1000,-Sk. Keď som tieto fondy zakladal, moja predstava bola vytvoriť si finančnú rezervu pre prípad núdze, ale trh sa obrátil, došla finančná kríza a fondy začali klesať. Momentálne sa vytešujem každému poklesu (asi som blázon) a nakupujem ďalej. Viem, som v strate 20% (vrátane poplatkov za nákup), ale tým, že pravidelne nakupujem ďalšie akcie, sa tato percentuálna miera straty nezvyšuje tak enormne a o to to bude krajší pohľad, keď sa trh upokojí a fondy pôjdu zase hore.
Keď fondy začali enormne klesať, ľudia začali všetko predávať ako zmyslov zbavení tu vidíte presne. Nikdy som nechápal prečo, keď sa hovori a kladie taký doraz na to, aby sa nakupovalo lacno a predávalo draho, to tak ľudia nerobia. Všetko, čo som sa učil o investovaní bolo vždy o tom, že iba hrstka ľudí sa toho drží a to s ti bohatí. Teraz, keď prežívame finančnú krízu, si začínam všímať, že naozaj väčšina ľudí je takých, čo nakupujú draho a predávajú lacno. Nechápem ich a na malom príklade Vám ukážem prečo. Určite ste už niekomu požičali peniaze na kávu či na obed, povedzme sto korún. Pokúsme sa prirovnať akcie k ľudom, ktorým sme požičali peniaze. Keď niekomu dôverujeme, tak sme si vedomí toho, že tieto peniaze dostaneme spať. Ak niekomu neverime, môžme mu tiež požičať s rizikom, že možno prídeme o 100% požičanej čiastky, ale toto riziko si uvedomujeme. Takto isto by to malo fungovať aj na burze. Vo fondoch, keď verime a dôverujeme nejakým akciám, prečo by sme ich mali predávať, keď stratia par percent na hodnote. Keď im naopak neverime, tak ich buď nekupujeme alebo vieme do akého rizika sa puštame. Asi jediný rozdiel je v tom, ak niekomu požičiate na tu kávu je to len par korún, kdežto, ak investujete, väčšinou sa už jedna o väčšie sumy. Za predpokladu, že ste investovali milión a vaša investícia klesne o 20%, mate vo vzduchu (radšej používam vyraz vo vzduchu, lebo kým nepredáte tak o ne neprichádzate) 200 tisíc, čo môže pôsobiť trochu deprimujúco.
Aktuálna cena:
Ak sa Vam pacil tento clanok prosim podporte ho:
Vybrali.sme.sk 
Linkuj.cz 
Mediablog
2 responses so far ↓
1 Marki // Dec 9, 2008 at 2:35 pm
Ludia predavali lebo potrebovali peniaze, kedze pracovnici banky im fondy casto “nanutili” ako alternativu terminovaneho vkladu. Takze ked potrebovali peniaze, nemali inu moznost ako predat so stratou.
Spravny investor ma rezervu ktoru moze pouzit, aby nemusel siahat na investicie, ktore su akurat v strate.
Takze ked dam milion do fondov, tak budem mat na ucte este tolko penazi, aby mi tych 200 tisic “vo vzduchu” nechybalo. Alebo inac – ako ty – investujem za pol roka mozno 8 tisic a tie mi chybat nebudu.
Inac robis dobre ze investujes teraz ked to klesa, ale vseobecne sa odporuca este s nakupom pockat – nikto totiz zatial nevie aka dlha kriza bude (ci rok alebo 8-12 rokov) a ako hlboko to este klesne. Takze zacat dokupovat az ked to klesne viac, pripadne zacne stupat.
Inac vo velkej krize sa neoplati investovat, ale minat peniaze (kedze by inac stracali hodnotu). Pripadne sa snazit predcasne splatit uvery ako hypoteka a vyhnut sa tak prekvapeniu pri zvysenych urokoch.
Like or Dislike:
1 
0
2 admin // Dec 9, 2008 at 3:25 pm
Marki: Moj nazor je taky ze to neni iba tym ze potrebovali peniaze, z fondov odchadzali milliony v tej dobe ked sa to cele zhorsilo.
Ale mas pravdu v tom ze pracovnici banky “nanutia” dany produkt. A pokial sa v tom niekto nevyzna tak to zobere chystam o tom zaujimavy clanok coskoro.
A velmi zaujimavy nazor mas ohladom minania a splacania vo velkej krize. Aj ked myslim ze vo velkej krize podla financnych moznosti sa da tiez investovat a nie iba “minat”.
Like or Dislike:
0 
0
Pridať komentár
<